Názov stavby: Hospic pre deti a mladých
Miesto stavby: okolie Bratislavy a Prešova
Hospic – architektonická štúdia
Projektant: zerozero, s.r.o
Ing. arch. Irakli ERISTAVI, autorizovaný architekt
registračné číslo: 0409 AA
adresa ateliéru: Čs. armády 29, 080 01 Prešov
Autori: zerozero
Ing.arch. Irakli Eristavi, Ing.arch. Pavol Šilla,
Spolupráca: Ing.arch. Juraj Červený, Bc. Ondrej Jurčo
Architektonické modely: Bc. Martin Ortuta
Vizuálna komunikácia: Mgr. Art. Marcel Benčík, ArtD.
Stavebné riešenie: Ing.Martin Ratkoš
Statické riešenie: Ing. Vladimír Durbák
Dopravné riešenie: Ing. František Ondrej
Požiarna bezpečnosť: Ing. Milan Kováč
Elektroinštalácia: Ing. Rastislav Žigraj
Zdravotechnické inštalácie: Ing.Slavomír Hankovský
ÚVK: Ing. Vladimír Miškuf
VZT: Ing. Jaroslav Bak
Základné údaje o stavbe
Účel stavby: hospic a doplnkové funkcie (ubytovanie, administratíva,
kaplnka)
Charakter stavby: novostavby
Celková plocha riešeného územia: 10 000 m²
Zastavaná plocha celkom:1914 m²
Plocha piazetty: 644 m²
Plocha pátia: 196 m²
Počet povrchových parkovacích miest: 31
Počet parkovacích miest v garáži: 2
Úžitkové plochy celkom: 2505m²
Ciele architektonickej štúdie
Táto architektonická štúdia je súčasťou predprojektovej prípravy. Jej
hlavným cieľom je stanovenie základnej urbanisticko-architektonickej
koncepcie a overenie prevádzkových vzťahov riešeného komplexu . Keďže
pre výstavbu nie je stanovená konkrétna lokalita a parcela, má táto
architektonická štúdia za úlohu vytvoriť prototyp daného
komplexu, bez väzby na konkrétny urbanistický a krajinný kontext. Na
základe tejto štúdie bude možné hľadať územie vhodné na výstavbu
z hľadiska veľkosti a terénnej konfigurácie. Architektonické riešenie
objektov sa v tomto stupni zameriava na dispozično – prevádzkové vzťahy
a na stanovenie základnej koncepcie tvorby architektonického priestoru.
Mimoriadny dôraz je kladený na identifikovanie a následnú artikuláciu
jednotlivých na seba nadväzujúcich priestorov komplexu.
Jedným z východísk pre spracovanie tejto štúdie bolo štúdium
referenčných stavieb obdobného zamerania v zahraničí. Mimoriadne cenným
zdrojom informácií bola pre nás publikácia Inovations in Hospice
Architecture, Stephen Verdeber, Ben J.Refuerzo, 2006. V rámci prípravy na
tento projekt sme absolvovali študijnú cestu do Spojeného Kráľovstva,
počas ,ktorej sme mali možnosť navštíviť Hellen & Douglas House
v Oxforde, celosvetovo prvý hospic pre deti (1982), rovnako ako Hospic TyHafan
v Cardiffe (1999). Možnosť priameho spoznania konkrétnej architektonickej
infraštruktúry slúžiacej paliatívnej starostlivosti pre deti a mladých
bola mimoriadne cenným východiskom pre naše uvažovanie o prototype
navrhovaného Hospicu. Samotné dispozičné a prevádzkové riešenie
navrhovaného komplexu sme konzultovali so špecializovanou projekčnou firmou
Hosping, spol.s.r.o.
Urbanistické riešenie
Širšie vzťahy
Jedná sa o výnimočný zámer, prvý svojho druhu v rámci Slovenskej Republiky. Z hľadiska dostupnosti tohto typu starostlivosti uvažujeme s lokalizáciou komplexu vo väzbe na hlavné mesto Bratislavu a taktiež lokalizáciu v rámci východného Slovenska (Košice-Prešov). Zo skúseností s podobnými zariadeniami v zahraničí sa javí ako zásadný fakt blízkosti, dostupnosti špičkových zdravotníckych zariadení. Z hľadiska voľby lokality vhodnej pre realizáciu predmetného investičného zámeru bolo uvažované s prímestskou situáciou ideálne s dostupnosťou mestskej hromadnej dopravy. Navrhované riešenie by malo ovplyvniť výber parcely čo do veľkosti i konfigurácie. Preferovaná parcela pre daný komplex by mala byť o veľkosti cca 1,0 hektára, rovinatá, prípadne s miernym sklonom o pomere strán zhruba 1:2 pričom minimálna šírka parcely je 71,0 m. Optimálna orientácia parcely je S-J, pričom nástup do komplexu je vedený zo severu. Pre popis navrhovaného riešenia bude pre zjednodušenie použitá táto orientácia na svetové strany.
Urbanistická koncepcia
Urbanistická koncepcia rozpracúva a rozvíja ideový koncept akceptujúci
dystópiu vyplývajúcu z faktu, že nie je viazaná na konkrétny
urbanistický či krajinný kontext. Z tohto dôvodu sa jedná o vytvorenie
komplexu orientovaného prevažne do svojho vnútra. Uvedomenie si hierarchie
jednotlivých prevádzok, ich väzieb a vzťahov determinuje zónové
usporiadanie jednotlivých funkcií a priestorov. V rámci vyhodnotenia
lokalitného programu a jeho priestorovej náročnosti sme analyzovali
možnosť vytvorenia jedného objektu, obsahujúceho všetky požadované
funkcie. Takýto objekt by bol 3 podlažnou hmotou, intenzívne kumulujúcou
všetky požiadavky programu. Celkové vyznenie takéhoto objektu sa nám
z hľadiska špecifickosti funkcie hospicu nejavilo ako vhodné. Veľká hmota
integrujúca funkcie starostlivosti, terapie, zázemia pre klientov,
i personál, administratívy, práce s verejnosťou a dobrovoľníkmi,
ubytovania rodín, sakrálnu funkciu kaplnky, rovnako ako technické zázemie
vytvára nežiadaný efekt stavby evokujúcej inštitúciu klasickej zdravotnej
starostlivosti. Z tohto hľadiska považujeme za správne distribuovať
požadovaný program do viacerých objektov vytvárajúcich ucelený komplex
a to i za cenu väčších nárokov na plochu parcely. Takéto riešenie
umožňuje jasnú hierarchizáciu jednotlivých častí komplexu a čisté
zónovanie jednotlivých funkcií a aktivít, od verejných, cez poloverejné,
semiprivátne až privátne. Dominantnou funkciou komplexu je hospic samotný,
obsahujúci izby, priestory pre terapiu a vzdelávacie aktivity, spoločenské
priestory, zázemie pre personál, technické zázemie. Doplnkové funkcie sú
administratíva, ubytovanie rodín a sakrálna funkcia. Distribúcia programu
do viacerých samostatných objektov nesie v sebe aj potenciál etapizácie
výstavby a rozdelenia nie malej investície v čase.
Zásadným faktom je vytvorenie dvoch dôležitých exteriérových priestorov,
okolo ktorých je organizovaný celý program komplexu. Na jednej strane je to
privátne až intímne, pátio -„rajská záhrada“, ktorá je „jadrom“
hlavného objektu-hospicu. Na druhej strane je to verejné a spoločenské
nádvorie-piazetta, okolo ktorého sú zorganizované doplnkové funkcie.
Principiálne sa komplex skladá z dvoch základných elementov. Južný
obdĺžnik obsahuje objekt A-hospic a záhradu. Severný obdĺžnik obsahuje
objekty doplnkových funkcií sformovaných po obvode piazetty. Sú to
B1-ubytovanie rodín, B2-administratíva a kantína, B3-kaplnka a byt kňaza.
Nástup je vedený zo severu a má podobu príjazdovej aleje. Súčasťou
severného obdĺžnika sú aj plochy statickej dopravy.
Časť C-zimná záhrada, je rozhraním medzi časťami A a B, ktoré
súčasne tieto priestory spája a zabezpečuje možnosť komunikácie suchou
nohou. Je súčasne vstupným priestorom do hospicu. V rámci organizácie
celého komplexu je použitý princíp sekvenčnosti, vzájomnej následnosti
jednotlivých prostredí, podporujúci diverzitu, rozmanitosť prostredia.
Architektonické riešenie
Celková koncepcia architektonického riešenia
Hospic pre deti a mladých je organizovaný ako komplex skladajúci sa
z niekoľkých objektov organizovaných v elementárnej ortogonálnej zostave.
Jednoduché kubické hmoty sú prirodzene diferencované na základe
odlišností ich typológii. Odlišnosť typológii determinuje členenie hmôt
a zabezpečuje čitateľnosť jednotlivých funkcií. Základné elementy
architektonickej narácie sú pre všetky objekty identické. Práca s objemom
na princípe redukcie hmôt, a jednoduchých volumetrických operácií
zabezpečuje rozmanitosť priestorových situácii v rámci komplexu.
Architektonické elementy: plná omietnutá stena, stena s perforáciami,
ochodza, rytmus perforácií sú prostriedkom zabezpečujúcim príslušnosť
jednotlivých objektov k celku a teda integritu komplexu.
Hlavnou charakteristikou architektonického riešenia je civilnosť, úspornosť
a viera v istú tradičnosť výrazu.
Nástup do areálu je vedený cez príjazdovú alej, následne cezúrou medzi
objektami B1 a B2, ústi do priestoru „piazetty“, ktorá je ústredným
verejným priestorom komplexu, je to miesto sociálnej interakcie, stretnutí.
Miesto kde sa odohrávajú spoločenské aktivity, práca s komunitou,
rodinami, dobrovoľníkmi. Je dominantne peším priestorom s občasným
prejazdom dopravnej obsluhy areálu. V centrálnej polohe spevnenej plochy je
lokalizovaný trávnatý kopec s dominantným solitérnym stromom.
„Piazetta“ o rozmeroch cca 23× 25m je lemovaná objektami B1-ubytovanie
rodín, B2-administratíva a kantína ,B3-kapĺnka a byt kňaza. Každý
z týchto objektov má svoju charakteristickú siluetu, pričom prítomnosť
sakrálnej funkcie je z východnej strany signalizovaná vertikálou zvonice.
Hlavnou fasádou vstupujúcou do priestoru piazetty, vyznačujúcou sa rytmom
perforácii rôznej veľkosti a jasne artikulovaným vstupom s markízou je
severná fasáda objektu A-hospic.